Skôr či neskôr ju dostane každý, kto o migrácii rozhodol: „Oplatilo sa nám to?“ A väčšina firiem na ňu odpovedá najhorším možným spôsobom - porovná starú faktúru za servery s novou faktúrou za cloud. Cloud v takom porovnaní často prehrá. Nie preto, že by bola investícia zlá, ale preto, že je to zlé porovnanie. Meria totiž len tú časť nákladov a prínosov, ktorá je vidieť na prvý pohľad a tá je paradoxne najmenej dôležitá.
Prečo porovnanie faktúr klame
Vlastná infraštruktúra má jednu zradnú vlastnosť: väčšina jej nákladov nie je na žiadnej faktúre s nápisom „dátové centrum". Hardvér, ktorý treba každých pár rokov vymeniť. Licencie, elektrina, chladenie, priestor. Kapacita nakúpená na špičku, ktorá po zvyšok roka stojí nevyužitá. A najmä čas ľudí - hodiny, ktoré kvalifikovaní inžinieri trávia záplatovaním, výmenou diskov a udržiavaním systémov v chode namiesto práce na produktoch. Kto porovnáva cloud len s cenou serverov, porovnáva celé auto s cenou benzínu. Zmysluplné porovnanie stojí na celkových nákladoch vlastníctva, vrátane položiek, ktoré sa doteraz skrývali v iných rozpočtoch.
Návratnosť má tvrdú a mäkkú zložku
Tvrdá zložka sa počíta ľahko: zrušené dátové centrum, odvrátená obmena hardvéru, ktorá by inak prišla o dva roky, ušetrené licencie, nižšie náklady na prevádzku. Mäkká zložka sa počíta ťažšie a býva väčšia. Skrátenie času, za ktorý sa nová služba dostane k zákazníkom, z mesiacov na dni. Schopnosť zaplatiť špičkovú kapacitu len vtedy, keď špička skutočne nastane. Menej výpadkov a rýchlejšie zotavenie. A uvoľnené kapacity tímov, ktoré sa dajú vyčísliť celkom konkrétne: koľko hodín mesačne prestali inžinieri venovať údržbe a čomu sa venujú namiesto toho. Mäkká neznamená nemerateľná. Znamená len, že sa merať musí cielene. Sama sa na faktúre neobjaví.
Bez východiskového stavu sa návratnosť merať nedá
Najčastejší dôvod, prečo firmy nevedia návratnosť preukázať, je prostý: nezmerali si stav pred zmenou. Ak neviete, koľko vás infraštruktúra stála vrátane ľudí a licencií, ako dlho trvalo nasadenie novej služby a koľko hodín ročne ste stáli kvôli výpadkom, nebudete mať o rok s čím porovnávať a diskusia o návratnosti sa zvrhne na súboj dojmov. Východiskový stav pritom stačí zachytiť v niekoľkých číslach: celkové ročné náklady, čas dodania novej služby, hodiny výpadkov, podiel času tímov stráveného údržbou. Deň práce, ktorý o rok rozhodne celú debatu.
Ukazovatele, ktoré sa oplatí sledovať
Po migrácii dávajú najlepší obraz štyri čísla, sledované v čase oproti východiskovému stavu. Jednotkový náklad - koľko stojí infraštruktúra na zákazníka či transakciu; má dlhodobo klesať. Čas dodania - ako dlho trvá od zadania po spustenie novej služby; toto je ukazovateľ, kde cloud spravidla vyhráva najvýraznejšie. Využitie kapacity - akú časť toho, čo platíte, skutočne používate; vo vlastnej serverovni to bývalo pod polovicou. A odvrátené investície - hardvér a rozšírenia, ktoré už nebolo treba kúpiť. K tomu jedna poctivá poznámka: pri stabilnom systéme, ktorý sa roky nemení a nerastie, môže vyjsť cloud drahšie a dobrá analýza návratnosti musí mať dovolené to povedať. Ak výsledky nikdy nesmú vyjsť nepriaznivo, nemeriate návratnosť, ale vyrábate obhajobu.
Čo to znamená pre vás
Návratnosť cloudu nie je tabuľka, ktorá sa raz vyplní a založí. Je to manažérska disciplína: zachytiť východiskový stav, vybrať si niekoľko ukazovateľov a vyhodnocovať ich pravidelne, vrátane ochoty počuť, že konkrétny systém do cloudu nepatrí. Ak ste si východiskový stav pred migráciou nezmerali, nič nie je stratené. Zmerajte si dnešný. O rok budete prví v okolí, kto na otázku „oplatilo sa to?" odpovie číslami.
Otázka na vás: Keby ste dnes mali rozhodnutie o cloude obhájiť pred predstavenstvom, máte v rukách čísla alebo len presvedčenie, že to bolo správne rozhodnutie?
SP Software Solutions | Just Cloud IT